Len tak...

Len tak si dnes otvorím noviny a čítam: "Maďarskí extrémisti zablokovali ďalšie hraničné prechody, protest spojili s varením gulášu."

No fasa, hovorím si. Ešte že je to iba bulvár. No i tak si viem predstaviť, že v tých takzvaných mienkotvorných denníkoch svieti na titulke to isté, iba menším písmom, v inej ako červenej farbe, a možno aj slovo-dve zmenené. Ale nepreháňajme. Iba možno.

Zdá sa, že každý národ už našiel vinníka. Toho druhého. Samozrejme. Ako vždy. Maďari sa boja prísť do Tatier, my sa bojíme ísť na nákupy do Pešti. A prečo? Ublížila som ja vari nirkomu tým, že som sa narodila o pár kilometrov severnejšie? Alebo snáď ublížili oni mne tým, že im nerozumiem?

Aj obyvatelia sporných oblastí svorne tvrdia, že oni medzi sebou nemajú vôbec žiadne problémy. Ako keby na ne mali dôvod. Zrazu sa všetci, na čele s pánom Slotom tvária, že na Dolnej Zemi žijú len opice. Tí takzvaní extrémisti, ktorí blokovali hranice, si vlastne urobili improvizovaný piknik a polícia, ktorá na nich dozerala, vlastne nemala čo robiť.
Mám pocit, a čím ďalej tým silnejší, že ide len o to, aby sa na tom niekto riadne nabalil, v lepšom prípade IBA zviditeľnil. Horšie ale je, že na takýto spôsob kampane "zaberá" veľká časť slovenskej populácie a potom len vznikajú národnostné problémy...!

Zo slova Maďar sa stala všeobecne rozšírená nadávka a používajú ju hlavne tí, čo s Maďarmi nemajú vôbec žiadne skúsenosti a to čo vedia, vedia z popularistických príhovorov našich národniarov... Z ich prízvuku sa stal trhák, ktorý sa objavuje v každej televízii a zabáva milióny divákov. Zase o peniazoch... A pritom sú to celkom normálni ľudia, ktorí dokonca v mnohých prípadoch museli vynaložiť nemalé úsilie, aby sa aspoň ako-tak mohli začleniť do našej spoločnosti.

Mohlo by sa mi vytýkať, že si nevážim vlastný národ, vlastnú identitu. Nech si vyčítajú, ja mám svedomie čisté. Slovensko je a bude mojou vlasťou. No keď sa s niekým rozprávate, nehľadáte predsa rozdiely, ale to, čo máte spoločné. A verte mi, nie je toho málo. Snáď vás neprekvapí, že opice to nie sú...

Len tak sa hrabem na nete (ani neviem, ako som sa dostala tam, kam som sa dostala,) a našla som niečo, pri čom sa mi skoro zastavilo srdce...

Príbeh o vojakovi

Príbeh je o vojakovi, ktorý sa vracia z vojny vo Vietname. Predtým, ako sa mal vrátiť domov, sa rozhodol zavolať svojim rodičom.
“Mami, oci, vraciam sa domov, ale mal by som na vás jednu prosbu. Mám
kamaráta, ktorého by som rád priviedol spolu so mnou.”
“Jasné,” povedali mu, “radi by sme ho spoznali.”
“Je však jedna vec, ktorú by ste o ňom mali vedieť. Pri boji sa ťažko zranil. Stúpil na mínu a prišiel o ruku a nohu. Nemá kam ísť, a ja by som ho veľmi rád zobral k nám, aby žil s nami.”
“Synak, je mi ho ľúto. Možno by sme mu mohli pomôcť nájsť náhradný domov.”
“Nie, chcem, aby žil s nami.”
“Synak,” povedal otec, “nevieš si ani predstaviť, čo od nás žiadaš. Niekto tak handicapovaný by bol pre nás obrovskou záťažou. Máme svoj vlastný život, vlastné problémy. Nemôžme si do neho priniesť ešte takýto problém. Myslím si, že by si mal prísť domov a na tohto muža radšej zabudnúť. Nájde si pomoc aj sám.”
Vtom momente syn telefón zložil. Rodičia o ňom už nič viac nepočuli. O niekoľko dní im však volal policajt. Povedal im, že ich syn zomrel potom, ako spadol z vysokej budovy. Zničení rodičia museli ísť identifikovať synove telo. Spoznali ho, ale dozvedeli sa strašnú vec. Ich syn mal iba jednu nohu a ruku.

Len tak sa hrabem ďalej... Dosť zábavný textík odhaľujúci čosi znepokojivé...

Ako to funguje v Amerike

-Keď si žena popáli stehná horúcou kávou, ktorú držala počas riadenia auta na kolenách, obviní reštauráciu.
-Keď vaše pubertálne dieťa spácha samovraždu, obviníte skupinu, ktorú rado počúvalo.
-Keď fajčíte štyridsať rokov tri krabičky cigariet denne a zomriete na rakovinu pľúc, vaša rodina obviní tabakovú spoločnosť.
-Keď futbalový kapitán privedie vašu dcéru do iného stavu, obviníte školu za nedostatočnú sexuálnu výchovu.
-Keď váš sused nabúra do stromu, opitý autom cestou z baru, obviníte barmana.
-Keď vás bratranec dostane AIDS, pretože si pichal heroín použitou ihlou, obviníte vládu za to, že nezabezpečuje bezplatnú výmenu ihiel.
-Keď sú vaši vnuci nevychovaní zasrani, obviníte televíziu.
-Keď vášho priateľa zastrelí vyšinutý človek, obviníte výrobcu pištolí.
-A keď sa pomätený človek snaží v kabíne lietadla zastreliť pilotov vo výške desať kilometrov a pasažierom sa podarí zabiť ho, jeho matka obviní aerolinky.

Musel som dlho žiť, aby som pochopil, ako to funguje.

Takže – keď zomriem so svojím starým hranatým zadkom zaparkovaným na stoličke pred počítačom, chcem, aby ste obvinili Billa Gatesa, O.K.?

No... toto by bolo treba ukázať niektorým chlapom... Aby sa poučili...

Obvinenie

Manželský pár sa vydal na dovolenku do rybárskej oblasti. Manžel rád rybáril za úsvitu a manželka rada čítala.
Jednoho rána sa manžel vrátil po niekoľkých hodinách rybárčenia a rozhodol sa pospať si. Potom vstala manželka, a aj keď jazero nepoznala, rozhodla sa vziať si čln a prejsť sa. Odrazila od brehu, kúsok prešla, zakotvila a dala sa do čítania svojej knihy. Po boku jej člna sa za chvíľu objavil šerif:
"Dobré ráno, madam. Čo tu robíte?"
"Čítam knihu," odpovedala mu ... a hovorila si "je snáď slepý?"
„Ste v oblasti, kde je zakázané rybárčenie," informoval ju šerif.
"Ale šerif, ja predsa nerybárčim, to snáď vidíte, nie?"
"Áno, ale máte všetko vybavenie. Budem vás musieť zadržať a spísať protokol."
"Dobre, pokiaľ to urobíte, obviním vás zo znásilnenia."
"Ale ja som sa vás ani len nedotkol," oponoval šerif.
"Áno, to je pravda," odpovedela žena, "ale máte všetko vybavenie."

POUČENIE: Nikdy se nehádajte so ženou, ktorá vie čítať. Pravdepodobne vie tiež myslieť!

hehe to sú aké hlášky.