Pes Stagy
Bola raz jedna dedina, v ktorej vládla vždy dobrá nálada. V jednom dome v tejto dedinke žila rodina Solivarská, ktorá pozostávala z rodičov, dvoch detí, mali aj malé šteniatko menom Stagy. Rodina bola často na cestách. Rodičia boli vášniví zberatelia vzácnych predmetov. Deti navštevovali školu v tejto dedine. Raz, keď opäť cítili, že prišiel čas na ďalšiu cestu, sa museli rozhodnúť, či zoberú Stagyho so sebou alebo ho nechajú u susedov. Menší syn rodičom povedal: ,,Čo keby sme si ho zobrali? Mohol by nám pomôcť, má predsa dobrý nos!“ Rodičia pozreli na Stagyho, ktorý sa okolo hral, bláznil, a prikývli. Vybrali sa na veľký nákup zásob a svoje deti a psa nechali zatiaľ doma.
Na druhý deň, hneď ráno sa vybrali na cestu. Neboli stále rozhodnutí kam a na koľko dní pôjdu, no vedeli, že ďalšie dobrodružstvo potrebujú. Narazili na jeden problém, cítili, že na toto dobrodružstvo potrebujú lietadlo. No oni žiadne nemali, letisko bolo v nedohľadne a o takej požičovni nepočuli. Rozhodli sa, že niečo také pôjdu hľadať. A zrazu, keď už boli na konci svojich síl, pred nimi asi sto metrov malé letisko. Rodičia naraz zvolali: ,,PERFEKTNÉ!!!“ Rozbehli sa tam. Chlapec niesol Stagyho na rukách a dievčatko sa pri nich usmievalo ...
Zrazu zastali a Stagy sa zošmykol chlapcovi z rúk. Rozbehol sa k letisku. Z budovy vyšiel pán a ostal stáť. Na psa pozeral s vražedným pohľadom. Žaneta a Anton (rodičia) podišli k pánovi a spustili: ,,Prepáčte, potrebovali by sme požičať lietadlo, nemáte nejaké?“ Pán podišiel bližšie, zagánil na nich a ukázal na starodávne lietadlo, asi z konca 19. storočia. Rodičia otvorili a zase zatvorili ústa a povedali, že si ho zoberú. Muž peniaze nechcel, len povedal: ,,Zoberte si ho.“
Žaneta a Anton spolu s deťmi nasadli do lietadla. Lietadlo bolo, na svoj vek, celkom zachovalé. Bol to malý dvojplošník. Podľa niektorých by nemal ani vzlietnuť, no deti vedeli o svojich rodičoch svoje. Usmiali sa na pána a prikývli na štart. Muž sa obzrel a keď videl, že s tým lietadlom vzlietli, divil sa. Rodičia sa spolu s deťmi vznášali nad ostrovmi, ktorým mená nepoznali, ale výlet sa im páčil. Stagy sa vykláňal ponad chlapcovo plece a videl pod sebou všetko možné. Bol z toho nadšený. A tak keď pristáli a musel vystúpiť, vôbec sa mu nechcelo. Nakoniec ho však presvedčili jednou klobásou zo zásob. Stagy z lietadla vyskočil a rozbehol. Skončil v malej jaskynke. Bola nádherná. Deti sa celkom zabávali na tom ako sa Stagy zaháňal po kadejakom hmyze. Rodičia objavili veľkú dieru v jaskyni v jej strede. Chceli zliezť do nej, no Stagy sa postavil pred nich a zahavkal, pošmykol sa a spadol do diery. Deti sa rozbehli za ním, no pri kraji chodníka ich zastavil obyvateľ jaskyne, ktorý sa práve zjavil pri nich. Niesol v rukách Stagyho. Bol to veľmi tmavý muž, no keď sa prizreli bližšie videli, že je to starší, ale predsa len ich nedávny sused Alfonz. Rodičia sa vrhli k nemu. Zobrali mu Stagyho z rúk a smutne na neho pozerali a zisťovali, či ešte žije. Na to podišiel Alfonz k nim a ukázal mu na srdce. Vzápätí Stagy zahavkal akoby z dlhého spánku. Rodičia zobrali svojho záchrancu s jeho záchrancom do lietadla a zaleteli na letisko vrátiť lietadlo. Lenže tam už nebolo komu. Alfonz im povedal, že tento muž už dávno nežije a že keby žil určite by si toto lietadlo spod nosa nedal ani za milión. Žaneta s Antonom a s deťmi nevedeli čo na to povedať a tak leteli domov. Doma na nich čakalo veľké prekvapenie. Chystalo sa tam na oslavu. Bola to oslava ich návratu. Rodinka nechápala ako to, že o ich odchode vedela celá dedina, ale dozvedeli sa, že Alfonz zmizol a že nechal doma malú pomôcku. Tá pomôcka bol malý plánik, ako sa dostať k lietadlu z konca 19. storočia a ako sa stratil aj sám Alfonz. Našli ho vďaka obozretnosti Stagyho. Pes Stagy bol vyznamenaný medailou za záchranu človeka a dostal sa prvýkrát do miestnych novín. Neskôr, keď vyrástol stal sa z neho lavínový pes a pomohol veľa ľuďom a neraz aj svojím pánom.
Home 
